Podrobnejšie o NAŠICH KLUBOCH
L E V O Č S K Á D I V A D E L N Á S P O L O Č N O S Ť
...návrat na hlavnú stránku...
Zoznam členov
Levočskej divadelnej spoločnosti:
1. Ladislav Péchy (režisér)
2. Silvester Hradiský (člen)
3. Vladimír Benko a.h.
4. Timea Strnalová
5. Adam Repaský
6. Tibor Denčák
7. Marcel Soľana
Slovo o súbore Ak mám
hodnotiť uplynulý rok 2011 v súbore, tak musím na úvod povedať, že
v tomto súbore je len jeden stály herec – Silvo Hradiský. Ostatní sú prizvaní na hosťovanie z iných
súborov (aj z profi divadla). Tento rok dostalo chuť na divadlo aj
niekoľko (4) mladých ľudí, ktorí s divadlom nemali žiadnu skúsenosť.
Pri mojej otázke po poslednom minuloročnom predstavení, či majú
ešte chuť na divadlo jednohlasná odpoveď bola: Áno. A to ma teší
azda najviac, že ich divadlo chytilo a dokonca jedna z nich chce
študovať konzervatórium – dramatický odbor.
... Fotogaléria
2008
... Fotogaléria
2007
... Fotogaléria
Kapustnica bol prvý titul, ktorý naštudovala v roku 2007 Levočská divadelná spoločnosť. V lete 2008 to bola
„Biela pani“ – pouličné divadlo, ktoré sa hralo pre turistov.
V decembri 2008 bola premiéra „PASTIER“.
To je strohý výpočet doterajších titulov. Levočská divadelná spoločnosť pôsobí pri MsKS Levoča a nemá stály súbor. Na každý titul sú herci a. h. Chceme ponúknuť hercom zo Spiša možnosť zahrať si v súbore, ktorý má „domovské práva“ v druhom najstaršom divadle na Slovensku.
Umelecký vedúci a režisér: Ladislav Péchy
Kontakt na súbor: MsKS Levoča
Námestie Majstra Pavla č. 54
054 01 Levoča
E-mail: msks@levoca.sk č. t. 053/451 2522
0903 906 513 L. Péchy
0903 825 050 V. Benko
2012
Kolektív tvorcov združený v Levočskej divadelnej spoločnosti aj
v roku 2012 úspešne prezentoval divadelnú kultúru.
V zahraničí – Kovačica (Srbsko) s hrou „Pastier“ (premiéra december 2008) i na
Slovensku v Čadci na Palárikovej – Rakovej – Festival pôvodnej
tvorby s hrou „Mátohy“ (premiéra apríl 2011).
Pre domáce levočské publikum bola naštudovaná kabaretná hra „Džabaniny
3“ z dielne Karola Bendžalu (Levočana žijúceho v Austrálii), v
réžii Ladislava Péchyho. Hudbu skomponoval Vincent Jaš a
účinkovali – Alexander Péchy, Peter Plačko, Silvester Hradiský,
Tomáš Jozefčák, Jozef Friňák, Stanislav Janščák, Lucia Hradiská
a Miroslava Zelená. Hra bola uvedená počas vianočných sviatkov
trikrát a vždy bolo vypredané.
Divadelnú rozprávku „ Mátohy“ sme uviedli desaťkrát pre deti z
Levoče a okolia v réžii Ladislava Péchyho. Na scéne Fera Liptáka,
pri hudbe Vincenta Jaša a technickom zabezpečení Ladislava Staša,
Františka Podolinského a Jozefa Kišša účinkovali: Lea Matalíková,
Lucia Hradiská, Bernadeta Semanová, Táňa Zelená, Mirka Zelená,
Tom Jozefčák, Paľo Hric ml., Silvo Hradiský .
Pri spätnom pohľade na rok 2012 sa ukazuje ako hlavný magnet –
ťahák – rozprávka a kabaret, ktorý poukazuje na náš život v
meste a na Slovensku.
Aby sa Levočská divadelná spoločnosť umelecky skvalitňovala, je
pripravené naštudovanie hry, v ktorej budú zakomponované prvky
ľudového divadla, v spolupráci s renomovanými umelcami –
dramaturgia, scénografia.
Teší aj stúpajúci záujem mladých ľudí o účinkovanie.
Toto je hlavný cieľ pre rok 2013.
2011
Vráťme sa k začiatku kalendárneho roka. V mesiaci január – február
2011 sa reprízujú úspešne „Džabaniny 2“ – od Karola Bendžalu s hudbou
Vincenta Jaša. Herecký tím: Alexander
Péchy, Peter Plačko, Silvester Hradiský, Tomáš Jozefčák, Jana
a Natália Puklušové, František Balog.
V apríli 2011 bola premiéra rozprávky Kamila Žišku
„Mátohy“ v réžii Ladislava Péchyho. Významná bola výtvarná pomoc Fera Liptáka. Jeho vklad
inšpiroval nás ostatných zásadným spôsobom. Hudbu zložil opäť
Vincent Jaš a pohybovú zložku mala na starosti
Tatiana Stanislavová. Veľmi pomohla aj spolupráca
s klubom Patchworku. Jej dve členky Ľubomíra Poľanovská
a Božena
Péchyová ušili to, o čo výtvarník požiadal.
Pri obidvoch inscenáciách výrazná bola práca technikov
Ladislava Staša, Františka Podolinského
a Ing. Jozefa Kišša. Keďže súbor
je súčasťou MsKS v Levoči je pochopiteľná pomoc ekonomická,
priestorová a materiálová. Za to všetko súbor ďakuje. Účasť
Levočskej divadelnej spoločnosti na súťažných festivaloch bez pomoci
mesta by bola otázna. Na druhej strane v súbore sa venujeme
vytváraniu vzťahu mladých ľudí ku kultúre, divadlu. A títo mladí
začínajúci herci spojení so spomínaným Silvestrom Hradiským odviedli
výbornú prácu, o čom svedčia reakcie detského diváka po každom
predstaveni. Obzvlášť potešila cena diváka na celoslovenskej
prehliadke „Divadlo a deti“ v júni 2011 v Rimavskej Sobote.
Toľko o minulom roku. Ďakujeme vám milí diváci, že ste
si našli cestu k nám do mestského divadla. Tešíme sa na stretnutia
aj v tomto roku.
Veľa zdravia a šťastia vám želajú „Mátohy“ –
Lea Matalíková, Lucia Hradiská, Bernadeta
Semanová, Táňa Zelená, Mirka Zelená, Tom Jozefčák, Paľo Hric ml.,
Silvo Hradiský a Ladislav Péchy – režisér súboru.
2009
V. PANKOVČIN - V. BENKO: PASTIER
Réžia: L. Péchy, V. Benko
Smutno – smiešna monodráma
Účinkuje: Vlado Benko a. h.
Spoluúčinkujú: Tímea Strnalová, Tibor Denčák,
Adam Repaský, Marcel Soľana
a Michal Novák a. h.
Technika: Ladislav Staš, František Podolínsky, Jozef Kišš,
Ladislav Péchy, Dušan Kubáň a. h.
Ľubomír Repaský
Celoštátna premiéra: 14.12.2008 – Mestské divadlo v Levoči.
Napísali o PASTIEROVI...
Hodnotenie Róberta Mankoveckého:
( Ohlasy 42. Palárikovej Rakovej )
„Kategória monodrámy je na Palárikovej Rakovej nová a je veľmi
dobré, že sa vytvoril tento priestor na prezentáciu jedného
herca. Doteraz som videl päť zo šiestich inscenácií, a keď ich
hodnotím z celkového aspektu, PASTIER je z nich absolútne
najlepšia, najzrelšia a najdivadelnejšia. Súťaží však
v samostatnej kategórii, kde je len jeden prihlásený, takže
pravdepodobne ju aj vyhrá. Vlado Benko je jeden absolútne
skúsený ochotník, a viem, do akej miery ho možno hodnotiť ako
ochotníka a do akej ako profesionála, každopádne nielen na tejto
prehliadke je ochotník. PASTIER je sústredený, absolútne
koncízny tvar, od začiatku do konca som mal výborný pocit,
zabával som sa tam, kde som sa mal zabávať, rozmýšľal som, kde
som mal rozmýšľať a plakal som, aspoň vo vnútri, kde som mal
plakať. Vlado Benko dokázal ako režisér spolu s pánom Péchym
zdivadelniť akýsi vnútorný dialóg vstupom akejsi insitnej lyriky
v predeloch, prestavbách, zakomponovaním detí, zakomponovaním
živlov... Bolo to pre mňa veľmi milé, temporytmicky veľmi presné
zdivadelnenie. O hereckých schopnostiach Vlada Benka už netreba
viac hovoriť, akurát asi to, že je veľmi sugestívny, veľmi
presný, dokáže udržať pozornosť diváka od začiatku do konca.
Nemalým dôkazom týchto slov je, že mal spomedzi všetkých
účinkujúcich „najzložitejšieho“ diváka – študentov učilišťa, ale
dokázal ich zaujať bez akýchkoľvek problémov, čo je znakom jeho
silnej hereckej charizmy.“
––––––––––––––––––––––––-
Hodnotenie Ľuba Šárika:
( Šuňava 2009 )
Naozajstnou divadelnou udalosťou Divadelnej Šuňavy bola
monodráma Vlada Benka na motívy Václava Pankovčina s názvom
PASTIER. Benko hosťuje v Levočskej divadelnej spoločnosti ako
autor i ako herec. Monodráma je inšpirovaná článkom uverejneným
v denníku Smena v roku 1991. Išlo o osobnú spoveď pastiera kráv,
ktorý zažil pristátie UFO. To je iba východisko. Vlado Benko
umne vyriešil neuralgický bod každej monodrámy: za akých
okolností je možné, že sa človek sám spovedá pred inými ? Práve
úlohu pastiera na pasienku, kde prichádzajú novinári, aby sa
presvedčili o pravdivosti príhody, Benko využíva na neformálne
nadviazanie rozprávania s divákom. Akoby nehovoril sám, ale bol
v dialógu s publikom či návštevníkom. Režisér Laco Péchy
vytvoril priestor pre interpretáciu, ktorú nezaťažil zbytočnými
obchádzkami. Vlado Benko hovorí novoglotštinou, akousi zmesou
nárečia, spisovnej slovenčiny a pastierskeho slangu s výrazným
regionálnym akcentom, čo dodáva postave autentickú emocionalitu.
Iste aj Benko formuluje niektoré koncepcie príbehu ako
individuálny tvorca, ale jeho hlavná devíza spočíva v tom, že
umožnil konfrontovať rôzne úrovne hľadísk, raz je to pohľad
rozprávajúceho pastiera, inokedy svedomie obce, hlas kolektívu,
alebo aj ideologický, psychologický či sociálny aspekt.
Striedanie hľadísk, uhlov pohľadu, táto polyfónia významov
vytvára z Benkovej interpretácie grotesknú, ale najmä hlboko
ľudskú bytosť s tragickým pocitom súkromného života. No napriek
tomu sa nevzdáva optimizmu. Benkova interpretácia má rôzne
úrovne a rôzne rytmy, čím sa pred nami, divákmi, vytvára
tragikomická silueta postavy – človek, ktorý poctivo pracuje,
ale napriek tomu jeho skrývané súkromie prináša mnoho
traumatologických zvratov. Jeho súkromný život stojí na troskách
reality, ale Benkov pastier je snívajúci, žartujúci človek,
vynikajúci rozprávač premosťuje realitu, sen, fikciu. Na pozadí
jeho osobnej ľudskej bolesti vyznieva prítomnosť ufónov, ktorí
ho pozvali na palubu lode, ako možná realita, lebo jeho vlastný,
neskutočne bolestný život je ako fikcia. Vlado Benko
v jednoduchom oblečení hrá celou svojou bytosťou. Ak sme ho
vnímali vždy ako režiséra, musíme priznať, že herectvo je jeho
silnou doménou. Hrá s chuťou a nasadením, no nie je to
psychologizmus či prežívanie postavy. Benko nám súčasne vždy
ukazuje, akými prostriedkami dosahuje umeleckú pravdivosť, v čom
je herecké umenie silné – nie v miere stotožnenia, ale
konceptuálnou dištanciou. Na scéne vidíte jedno a v mysli sa vám
odvíjajú vlastné príbehy. Ani nezbadáte a ocitnete sa vo svete
snov, fikcie a pred vami defilujú plošné bábky kráv vedených na
dlhom špagáte, inokedy z výšin neba padá lístie, či vidíte
betlehemcov, ako sa pobijú o drobné mince. Skutočnosť a sen sa
striedajú s bezprostredným rozprávaním. No nie je to spoveď sebe
samému – je to dialóg, ktorého obidve strany komentuje pastier
Vlada Benka. Divák sa smeje vtipným poznámkam, životným
situáciám, komentárom, ale smiech vo všeobecnosti prekrýva
tragický pocit, bolesť.
Na jej pozadí vidíme veľkosť tohto obyčajného rozprávača
z pasienkov, plnosť jeho života, ktorý mu uniká, neuteká pred
zodpovednosťou do samity pastviska medzi kravy, ale vždy
nešťastne vstúpi do života svojho aj svojej rodiny. A tým sa
jednotlivé, pastierovo stáva všeobecným, naším. Už nehovorí
patstier, ale svedomie doby, hovorí a kole do našej
ľahostajnosti. Smejeme sa s Benkom, ale súčasne aj plačeme.
Odrazu vo výmysloch o
Ufónoch je viac pravdy ako v našich spoločenských vzťahoch.
Vlado Benko vrátil divákovi okrem zážitku z hereckej premeny aj
priehrštie emocionality, kultúry gesta, pohybu a slova.
Monodráma Pastier Levočskej divadelnej spoločnosti v podaní
hosťujúceho Vlada Benka je pomníkom herectva a oslavou divadla.
––––––––––––––––––––––––-
Hodnotenie Vladimír Štefko:
( Scénická žatva 2009 )
Vlado Benko, tentoraz v drese Levoče, neomylne vybadal v próze
V. Pankovčina dramatický nerv. Presnejšie, nerv rozprávačský.
A tak sa stretli dva rudimentárne talenty. Scénický pastier, na
ktorom okrem V. Benku, herca i režiséra veľmi skúseného,
participoval L. Péchy je zaujímavý tvar. A je len vecou
teoretickej diskusie, či je to naozaj divadlo jedného herca,
alebo scénické rozprávanie, siahajúce svojou „poetikou“ do
dávnych rozprávačov príbehov, ktorými sa zmocňovali dejín
i prítomností, sveta veľkého a sveta malého. Vlado Benko je tu
v prvom rade skvelý rozprávač, muž ktorý vie využívať široké
a farebné odtiene intonácie, stačí mu málo gestiky, ešte menej
rekvizít a iba traja nositelia atmosféry. Jeho rozprávanie je
pohľad človeka na svet zdola, pohľad ničím neriedený
a neovplyvniteľný. Všetko veľké je zrazu malé a jednoduché, malé
sa stane dôležitým. Cez Benku a Pavkovčinov text prehovorila
ľudská duša ničím neskazená.
Pastier je veľký zážitok, Benko sa ukázal ako skvelý herec.
Humor sa tu spája a vraví, že život je na to, aby sa žil.
––––––––––––––––––––––––-
Hodnotenie Viery Langerovej:
(festival ZOQROD 09 Malá Franková)
To, čo na Pastierovi očarí hádam každého diváka, je autenticita
hereckého prejavu Vlada Benka. Dovolím si tvrdiť, že je
jedinečná a výnimočná aj v radoch našich hereckých
profesionálov. Jeho Laci Cvanciger je typom, aké na Spiši
nájdete na každom kroku. Samorastlí filozofovia, originálni
komentátori všednosti, fantasti, komici a zároveň citlivé
bytosti, opustené a osamelé, kdesi v kopcoch, v spoločnosti kráv
a verných psov. Človek medzi nebom a zemou, patriaci „dole", ale
trochu aj tam, „hore". Vidí ufónov, je s nimi skoro jedna ruka,
priletia a donesú mu „pálenku a cigaretle". Márne po nich pasú
odborníci, zdá sa, že sa s nimi dohodne len Laci.
V monológu sa zdôveruje redaktorovi. Prišiel za ním urobiť
reportáž, porozprávať sa a zniesť do mesta trochu pastierskej
exotiky. Povie všetko a ešte viac. Merná tajomstvá, je
prostoreký. Nevyhne sa ani tomu, čo bolí a bolelo. Kdesi na píle
stratil dva prsty, kuľhá, ale to nie Jfc to najhoršie.
Tragické tóny, zaznievajúce v tlmenom smútku, keď Laci rozpráva
o svojich vnukoch, ktorých nikdy nevidel, alebo v opise ostrej
konfrontácie so synom opilcom, sú vrcholmi tohto skvelého,
smiešno-dojímavého predstavenia.
Keby sme hľadali základné spektrum stredoeurópskych mužských
typov, Laci by doň patril celkom určite. Dedinský človek s
bohatou stážou nielen na poliach a lúkách, za robotu sa pustil
aj do mesta, i do Čiech. Vracia sa síce skaličený, ale živý a
múdrejší, s vlastným pohľadom na svet, ktorému nič neujde.
Žiadna nespravodlivosť, ľahostajnosť či podlosť. Dokonca ani
tajné šifry v slove demokra-ClA s poukazom na špiónske americké
väzby, či donucovací imperatív v známych slovách komuniz-MUS a
socializ-MUS.
Tento monológ je drámou jednoduchého človeka, konfrontovaného s
meniacim sa okolím. To podlieha radikálnym zmenám ako
politickým, tak kultúrnym, po desaťročiach stagnácie sa rýchle
urbanizuje, medializuje, znejasňuje. Tento druh zmien bol
ostatne pre Strednú Európu vždy príznačný a zanechal tu realitu
i ľudí, po-písateľných najvýstižnejšie v tónoch absurdného
humoru. Všade na Slovensku má svoj vlastný kolorit, ale všade je
náš.
PÉCHY - BENKO: BIELA PANI
Réžia: Vlado Benko
Pouličné divadlo
Účinkujú: Vlado Vaľko a. h., Michal Novák a. h., Dušan Kubáň a. h.,
Vlado Benko a. h., XY a. h.
a akupina historického šermu „PANI SPIŠA“
FALET – BENKO: KAPUSTNICA
Réžia: Ladislav Péchy
Komédia
Účinkujú: František Ilenčík a. h., Silvester Hradiský, Jozef Holotňák
3. miesto na Krajskej scénickej žatve v Levoči.