Zoznam členov Levočskej divadelnej spoločnosti:
1. Ladislav Péchy (režisér)
2. Silvester Hradiský (člen)
3. Vladimír Benko a.h.
4. Timea Strnalová
5. Adam Repaský
6. Tibor Denčák
7. Marcel Soľana
 

Slovo o súbore
 
Kapustnica bol prvý titul, ktorý naštudovala v roku 2007 Levočská divadelná spoločnosť. V lete 2008 to bola „Biela pani“ – pouličné divadlo, ktoré sa hralo pre turistov. V decembri 2008 bola premiéra „PASTIER“.
To je strohý výpočet doterajších titulov. Levočská divadelná spoločnosť pôsobí pri MsKS Levoča a nemá stály súbor. Na každý titul sú herci a. h. Chceme ponúknuť hercom zo Spiša možnosť zahrať si v súbore, ktorý má „domovské práva“ v druhom najstaršom divadle na Slovensku.

Umelecký vedúci a režisér: Ladislav Péchy
Kontakt na súbor: MsKS Levoča Námestie Majstra Pavla č. 54 054 01 Levoča
E-mail: msks@levoca.sk č. t. 053/451 2522
0903 906 513 L. Péchy
0903 825 050 V. Benko

     Ak mám hodnotiť uplynulý rok 2011 v súbore, tak musím na úvod povedať, že v tomto súbore je len jeden stály herec – Silvo Hradiský. Ostatní sú prizvaní na hosťovanie z iných súborov (aj z profi divadla). Tento rok dostalo chuť na divadlo aj niekoľko (4) mladých ľudí, ktorí s divadlom nemali žiadnu skúsenosť. Pri mojej otázke po poslednom minuloročnom predstavení, či majú ešte chuť na divadlo jednohlasná odpoveď bola: Áno. A to ma teší azda najviac, že ich divadlo chytilo a dokonca jedna z nich chce študovať konzervatórium – dramatický odbor.
Vráťme sa k začiatku kalendárneho roka. V mesiaci január – február 2011 sa reprízujú úspešne „Džabaniny 2“ – od Karola  Bendžalu s hudbou Vincenta Jaša. Herecký tím: Alexander Péchy, Peter Plačko, Silvester Hradiský, Tomáš Jozefčák, Jana a Natália Puklušové, František Balog.
     V apríli 2011 bola premiéra rozprávky Kamila Žišku „Mátohy“ v réžii Ladislava Péchyho. Významná bola výtvarná pomoc Fera Liptáka. Jeho vklad inšpiroval nás ostatných zásadným spôsobom. Hudbu zložil opäť Vincent Jaš a pohybovú zložku mala na starosti Tatiana Stanislavová. Veľmi pomohla aj spolupráca s klubom Patchworku. Jej dve členky Ľubomíra Poľanovská a Božena Péchyová ušili to, o čo výtvarník požiadal.
     Pri obidvoch inscenáciách výrazná bola práca technikov Ladislava Staša, Františka Podolinského a Ing. Jozefa Kišša. Keďže súbor je súčasťou MsKS v Levoči je pochopiteľná pomoc ekonomická, priestorová a materiálová. Za to všetko súbor ďakuje. Účasť Levočskej divadelnej spoločnosti na súťažných festivaloch bez pomoci mesta by bola otázna. Na druhej strane v súbore sa venujeme vytváraniu vzťahu mladých ľudí ku kultúre, divadlu. A títo mladí začínajúci herci spojení so spomínaným Silvestrom Hradiským odviedli výbornú prácu, o čom svedčia reakcie detského diváka po každom predstaveni. Obzvlášť potešila cena diváka na celoslovenskej prehliadke „Divadlo a deti“ v júni 2011 v Rimavskej Sobote.
     Toľko o minulom roku. Ďakujeme vám milí diváci, že ste si našli cestu k nám do mestského divadla. Tešíme  sa na stretnutia aj v tomto roku.
     Veľa zdravia a šťastia vám želajú „Mátohy“ – Lea Matalíková, Lucia Hradiská, Bernadeta Semanová, Táňa Zelená, Mirka Zelená, Tom Jozefčák, Paľo Hric ml., Silvo Hradiský a Ladislav Péchy – režisér súboru.

2009

V. PANKOVČIN - V. BENKO: PASTIER
Réžia: L. Péchy, V. Benko
Smutno – smiešna monodráma
Účinkuje: Vlado Benko a. h.
Spoluúčinkujú: Tímea Strnalová, Tibor Denčák, Adam Repaský, Marcel Soľana a Michal Novák a. h.
Technika: Ladislav Staš, František Podolínsky, Jozef Kišš, Ladislav Péchy, Dušan Kubáň a. h. Ľubomír Repaský Celoštátna premiéra: 14.12.2008 – Mestské divadlo v Levoči.
 

... Fotogaléria

Napísali o PASTIEROVI...

Hodnotenie Róberta Mankoveckého:
( Ohlasy 42. Palárikovej Rakovej )

„Kategória monodrámy je na Palárikovej Rakovej nová a je veľmi dobré, že sa vytvoril tento priestor na prezentáciu jedného herca. Doteraz som videl päť zo šiestich inscenácií, a keď ich hodnotím z celkového aspektu, PASTIER je z nich absolútne najlepšia, najzrelšia a najdivadelnejšia. Súťaží však v samostatnej kategórii, kde je len jeden prihlásený, takže pravdepodobne ju aj vyhrá. Vlado Benko je jeden absolútne skúsený ochotník, a viem, do akej miery ho možno hodnotiť ako ochotníka a do akej ako profesionála, každopádne nielen na tejto prehliadke je ochotník. PASTIER je sústredený, absolútne koncízny tvar, od začiatku do konca som mal výborný pocit, zabával som sa tam, kde som sa mal zabávať, rozmýšľal som, kde som mal rozmýšľať a plakal som, aspoň vo vnútri, kde som mal plakať. Vlado Benko dokázal ako režisér spolu s pánom Péchym zdivadelniť akýsi vnútorný dialóg vstupom akejsi insitnej lyriky v predeloch, prestavbách, zakomponovaním detí, zakomponovaním živlov... Bolo to pre mňa veľmi milé, temporytmicky veľmi presné zdivadelnenie. O hereckých schopnostiach Vlada Benka už netreba viac hovoriť, akurát asi to, že je veľmi sugestívny, veľmi presný, dokáže udržať pozornosť diváka od začiatku do konca. Nemalým dôkazom týchto slov je, že mal spomedzi všetkých účinkujúcich „najzložitejšieho“ diváka – študentov učilišťa, ale dokázal ich zaujať bez akýchkoľvek problémov, čo je znakom jeho silnej hereckej charizmy.“
––––––––––––––––––––––––-

Hodnotenie Ľuba Šárika:
( Šuňava 2009 )

Naozajstnou divadelnou udalosťou Divadelnej Šuňavy bola monodráma Vlada Benka na motívy Václava Pankovčina s názvom PASTIER. Benko hosťuje v Levočskej divadelnej spoločnosti ako autor i ako herec. Monodráma je inšpirovaná článkom uverejneným v denníku Smena v roku 1991. Išlo o osobnú spoveď pastiera kráv, ktorý zažil pristátie UFO. To je iba východisko. Vlado Benko umne vyriešil neuralgický bod každej monodrámy: za akých okolností je možné, že sa človek sám spovedá pred inými ? Práve úlohu pastiera na pasienku, kde prichádzajú novinári, aby sa presvedčili o pravdivosti príhody, Benko využíva na neformálne nadviazanie rozprávania s divákom. Akoby nehovoril sám, ale bol v dialógu s publikom či návštevníkom. Režisér Laco Péchy vytvoril priestor pre interpretáciu, ktorú nezaťažil zbytočnými obchádzkami. Vlado Benko hovorí novoglotštinou, akousi zmesou nárečia, spisovnej slovenčiny a pastierskeho slangu s výrazným regionálnym akcentom, čo dodáva postave autentickú emocionalitu. Iste aj Benko formuluje niektoré koncepcie príbehu ako individuálny tvorca, ale jeho hlavná devíza spočíva v tom, že umožnil konfrontovať rôzne úrovne hľadísk, raz je to pohľad rozprávajúceho pastiera, inokedy svedomie obce, hlas kolektívu, alebo aj ideologický, psychologický či sociálny aspekt. Striedanie hľadísk, uhlov pohľadu, táto polyfónia významov vytvára z Benkovej interpretácie grotesknú, ale najmä hlboko ľudskú bytosť s tragickým pocitom súkromného života. No napriek tomu sa nevzdáva optimizmu. Benkova interpretácia má rôzne úrovne a rôzne rytmy, čím sa pred nami, divákmi, vytvára tragikomická silueta postavy – človek, ktorý poctivo pracuje, ale napriek tomu jeho skrývané súkromie prináša mnoho traumatologických zvratov. Jeho súkromný život stojí na troskách reality, ale Benkov pastier je snívajúci, žartujúci človek, vynikajúci rozprávač premosťuje realitu, sen, fikciu. Na pozadí jeho osobnej ľudskej bolesti vyznieva prítomnosť ufónov, ktorí ho pozvali na palubu lode, ako možná realita, lebo jeho vlastný, neskutočne bolestný život je ako fikcia. Vlado Benko v jednoduchom oblečení hrá celou svojou bytosťou. Ak sme ho vnímali vždy ako režiséra, musíme priznať, že herectvo je jeho silnou doménou. Hrá s chuťou a nasadením, no nie je to psychologizmus či prežívanie postavy. Benko nám súčasne vždy ukazuje, akými prostriedkami dosahuje umeleckú pravdivosť, v čom je herecké umenie silné – nie v miere stotožnenia, ale konceptuálnou dištanciou. Na scéne vidíte jedno a v mysli sa vám odvíjajú vlastné príbehy. Ani nezbadáte a ocitnete sa vo svete snov, fikcie a pred vami defilujú plošné bábky kráv vedených na dlhom špagáte, inokedy z výšin neba padá lístie, či vidíte betlehemcov, ako sa pobijú o drobné mince. Skutočnosť a sen sa striedajú s bezprostredným rozprávaním. No nie je to spoveď sebe samému – je to dialóg, ktorého obidve strany komentuje pastier Vlada Benka. Divák sa smeje vtipným poznámkam, životným situáciám, komentárom, ale smiech vo všeobecnosti prekrýva tragický pocit, bolesť.
Na jej pozadí vidíme veľkosť tohto obyčajného rozprávača z pasienkov, plnosť jeho života, ktorý mu uniká, neuteká pred zodpovednosťou do samity pastviska medzi kravy, ale vždy nešťastne vstúpi do života svojho aj svojej rodiny. A tým sa jednotlivé, pastierovo stáva všeobecným, naším. Už nehovorí patstier, ale svedomie doby, hovorí a kole do našej ľahostajnosti. Smejeme sa s Benkom, ale súčasne aj plačeme. Odrazu vo výmysloch o 
Ufónoch je viac pravdy ako v našich spoločenských vzťahoch. Vlado Benko vrátil divákovi okrem zážitku z hereckej premeny aj priehrštie emocionality, kultúry gesta, pohybu a slova. Monodráma Pastier Levočskej divadelnej spoločnosti v podaní hosťujúceho Vlada Benka je pomníkom herectva a oslavou divadla.
––––––––––––––––––––––––-

Hodnotenie Vladimír Štefko:
( Scénická žatva 2009 )

Vlado Benko, tentoraz v drese Levoče, neomylne vybadal v próze V. Pankovčina dramatický nerv. Presnejšie, nerv rozprávačský. A tak sa stretli dva rudimentárne talenty. Scénický pastier, na ktorom okrem V. Benku, herca i režiséra veľmi skúseného, participoval L. Péchy je zaujímavý tvar. A je len vecou teoretickej diskusie, či je to naozaj divadlo jedného herca, alebo scénické rozprávanie, siahajúce svojou „poetikou“ do dávnych rozprávačov príbehov, ktorými sa zmocňovali dejín i prítomností, sveta veľkého a sveta malého. Vlado Benko je tu v prvom rade skvelý rozprávač, muž ktorý vie využívať široké a farebné odtiene intonácie, stačí mu málo gestiky, ešte menej rekvizít a iba traja nositelia atmosféry. Jeho rozprávanie je pohľad človeka na svet zdola, pohľad ničím neriedený a neovplyvniteľný. Všetko veľké je zrazu malé a jednoduché, malé sa stane dôležitým. Cez Benku a Pavkovčinov text prehovorila ľudská duša ničím neskazená.
Pastier je veľký zážitok, Benko sa ukázal ako skvelý herec. Humor sa tu spája a vraví, že život je na to, aby sa žil.
––––––––––––––––––––––––-

Hodnotenie Viery Langerovej:
(festival ZOQROD 09 Malá Franková)

To, čo na Pastierovi očarí hádam každého diváka, je autenticita hereckého prejavu Vlada Benka. Dovolím si tvrdiť, že je jedinečná a výnimočná aj v radoch našich hereckých profesionálov. Jeho Laci Cvanciger je typom, aké na Spiši nájdete na každom kroku. Samorastlí filozofovia, originálni komentátori všednosti, fantasti, komici a zároveň citlivé bytosti, opustené a osamelé, kdesi v kopcoch, v spoločnosti kráv a verných psov. Človek medzi nebom a zemou, patriaci „dole", ale trochu aj tam, „hore". Vidí ufónov, je s nimi skoro jedna ruka, priletia a donesú mu „pálenku a cigaretle". Márne po nich pasú odborníci, zdá sa, že sa s nimi dohodne len Laci.
V monológu sa zdôveruje redaktorovi. Prišiel za ním urobiť reportáž, porozprávať sa a zniesť do mesta trochu pastierskej exotiky. Povie všetko a ešte viac. Merná tajomstvá, je prostoreký. Nevyhne sa ani tomu, čo bolí a bolelo. Kdesi na píle stratil dva prsty, kuľhá, ale to nie Jfc to najhoršie.
Tragické tóny, zaznievajúce v tlmenom smútku, keď Laci rozpráva o svojich vnukoch, ktorých nikdy nevidel, alebo v opise ostrej konfrontácie so synom opilcom, sú vrcholmi tohto skvelého, smiešno-dojímavého predsta­venia.
Keby sme hľadali základné spektrum stredo­európskych mužských typov, Laci by doň patril celkom určite. Dedinský človek s bohatou stážou nielen na poliach a lúkách, za robotu sa pustil aj do mesta, i do Čiech. Vracia sa síce skaličený, ale živý a múdrejší, s vlastným pohľadom na svet, ktorému nič neujde. Žiadna nespravodlivosť, ľahostajnosť či podlosť. Dokonca ani tajné šifry v slove demokra-ClA s poukazom na špiónske americké väzby, či donucovací imperatív v známych slovách komuniz-MUS a socializ-MUS.
Tento monológ je drámou jednoduchého človeka, konfrontovaného s meniacim sa okolím. To podlieha radikálnym zmenám ako politickým, tak kultúrnym, po desaťročiach stagnácie sa rýchle urbanizuje, medializuje, znejasňuje. Tento druh zmien bol ostatne pre Strednú Európu vždy príznačný a zanechal tu realitu i ľudí, po-písateľných najvýstižnejšie v tónoch absurdného humoru. Všade na Slovensku má svoj vlastný kolorit, ale všade je náš.

2008

PÉCHY - BENKO: BIELA PANI
Réžia: Vlado Benko
Pouličné divadlo
Účinkujú: Vlado Vaľko a. h., Michal Novák a. h., Dušan Kubáň a. h., Vlado Benko a. h., XY a. h. a akupina historického šermu „PANI SPIŠA“

... Fotogaléria

2007
FALET – BENKO: KAPUSTNICA
Réžia: Ladislav Péchy
Komédia
Účinkujú: František Ilenčík a. h., Silvester Hradiský, Jozef Holotňák
3. miesto na Krajskej scénickej žatve v Levoči.

... Fotogaléria