Laco Deczi - trumpet
Eric Meridiano - keyboards
Nob Kinukawa - bass
Vaico Deczi - drums

Laco Déczi, bezpochyby jedna z najvýraznejších osobností a studne humoru nielen bývalého československého jazzu. Muž, ktorému sa podarilo presadiť doma, ale po emigrácii aj v Spojených štátoch – na scéne, kde publikum a zákony showbusinessu nikomu nič neodpúšťajú. Žije v New Yorku, obklopený vynikajúcimi hudobníkmi, vydáva jednu platňu za druhou.
Trubkár Laco Déczi (1938, Bernolákovo) patrí medzi priekopníkov slovenského jazzu. Počas štúdií na strednej priemyselnej škole hrával v niekoľkých amatérskych súboroch na trúbku. Z toho obdobia bolo najvýznamnejšie účinkovanie v Academia Clube, ktoré bolo zamerané na west-coast jazz. Neskoršie to boli vlastné hardbopové formácie Danubia Quintet (1958) a repertoár tvorili prevažne skladby prevzaté od Jazz Messengers. Nahrávky skupiny vzbudili veľký záujem i v Prahe, najmä u kontrabasistu s významným renomé – Luďka Hulana. Laco Déczi sa v Prahe predstavil počas vojenčiny (1960-1962). Takmer pravidelne tu účinkoval na jam sessions v kaviarni Zimného štadióna na Štvanici, najskôr ako hosť Studia 5 a neskoršie Jazzového studia.
Po skončení vojenčiny sa rozhodol venovať jazzu natrvalo a tak sa presťahoval do Prahy, kde boli lepšie možnosti uplatnenia. Príležitostne hrával v Jazzovom orchestri Československého rozhlasu v Prahe, v divadelnom sextete divadla Rokoko. Po príležitostnej spolupráci získal angažmán v SHQ vibrafonistu Karla Velebného. Neskoršie účinkoval tiež v Reduta Quintete. V roku 1967 založil Laco Déczi vlastnú formáciu Jazz Celula, ktorá funguje dodnes. V priebehu niekoľkých rokov sa v nej vystriedalo množstvo českých a slovenských hudobníkov – Laco Tropp, Svatopluk Košvanec, Josef Vejvoda, Karel Růžička, Petr Král... Vďaka usilovnosti a prirodzenému talentu sa Lacovi Déczimu podarilo dostať sa medzi domácu interpretačnú špičku, čoho dôkazom boli aj ohodnotenia a ceny. V 70. rokoch hral Laco Déczi v Jazzovom orchestri Československého rozhlasu, kde patril k sólistickým oporám. V tomto období spolupracoval s mnohými hudobníkmi a jeho tvorba je zachytená na platniach.
V rokoch 1983-85 sa Jazz Celula prezentovala s mladšími hudobníkmi s príklonom k rocku – Laco „Vaico“ Déczi ml. – bicie nástroje, Přemysl Faukner – basová gitara a Zdeněk Fišera – gitara. V roku 1983 Laco Déczi krátkodobo hosťoval v orchestri Sonnyho Costanza. Absolvoval zájazd na Kubu v duu s českým gitaristom Z. S. Dvořákom.
Laco Déczi je známy svojím nekompromisným postojom najmä k inštitúciám, ktoré v období komunizmu mohli „šmahom ruky“ rozhodovať o bytí a nebytí hudobníka. A tak sa často stávalo, že mal zákaz hrania – „dištanc“. Preto nikoho neprekvapil jeho trvalý odchod do Nemecka spolu so synom. Po dvoch rokoch tu vydali album Jazz Celula 5 (Der Profi, 1986). Od roku 1987 žijú v New Yorku. Trubkár Laco Déczi a bubeník Vaico Déczi sa presadzovali ako sólisti v iných skupinách v USA, ale takisto obnovili Jazz Celulu, s ktorou sa predstavili aj na 17. Bratislavských jazzových dňoch 1991. Výsledkom ich činnosti v USA je album Celula (New York – Hammer Studio, 1989, Hovado Records), zahŕňajúci výlučne skladby Laca Décziho. V USA pozýva do Jazz Celuli mladých hudobníkov, pretože už od roku 1983 Laco Déczi presadzuje do svojej tvorby podnety novej davisovskej tvorby.
Jazz Celula sa predstavila obecenstvu v rôznych kluboch a v televízii v New Yorku a v Nemecku. V decembri 1989 Déczi vystúpil v rámci pravidelných jazzových koncertov „Jazz Ministry“ v St. Peter´s Church – Jazz Vespers and Concerts v New Yorku. V roku 1992 účinkoval na jazzovom festivale v Kolíne a v Košiciach. Účinkoval tiež vo veľkom benefičnom programe „Voices of Czechoslovakia“ v New Yorku spolu s kontrabasistom Gustávom Riškom, ktorý je dlhoročným priateľom Laca Décziho a pionierom slovenského jazzu. Z vystúpení v kluboch v New Yorku treba spomenúť klub Jimmy Walker´s (1990) a Cotton Club (1992). Laco Déczi píše aj rozmernejšie diela na pomedzí vážnej hudby: Vianočný koncert pre malý symfonický orchester a spevácky zbor, Etudy pre dychové nástroje.
Vaico Déczi je najstarším z Décziho synov. Hru na bicie študoval u Dave Weckla. Nedávno sa stal víťazom Connecticut Drummer´s Competition. Pôsobí spolu so svojim otcom v Jazz Celula a v súbore s afro-karibskými vplyvmi Mikata. Hral a spolupracoval s množstvom hudobníkov, napr. s Al Di Meolom. V USA vlastnil jazzový klub, ktorý asi pred pol rokom predal. Venoval sa aj učeniu na jazzovej bubeníckej škole, ktoré taktiež ukončil pre veľké množstvo účinkovania v rôznych kapelách.