100 ROKOV LEVOČSKEJ MESTSKEJ KNIŽNICE
Zalistujeme preto v
dejinách Levoče a priblížime túto inštitúciu od jej vzniku až po
súčasnosť.
Prvá slovenská verejná knižnica mesta
vznikla z iniciatívy Mikuláša Fedora,
učiteľa na katolíckej ľudovej škole.
Otvorená bola 18.2.1911 a vznikla zlúčením viacerých knižníc rôznych
kultúrnych a spoločenských spolkov sídliacich v meste. Umiestnená bola v
učňovskom domove.
Od skončenia prvej svetovej vojny až do roku 1930 niet dokladov o jej
umiestnení. Až v knihe „Levoča a okolie“
z roku 1930 sa uvádza, že verejná obecná knižnica sa nachádzala v budove
v parku, t. j. v terajšom mestskom úrade na prízemí v jej ľavej časti, a
vstupovalo sa do nej z parku. Boli v nej knihy slovenské, české, nemecké
a maďarské. Na tom istom mieste a v tej istej budove bola knižnica
umiestnená ešte i za slovenského štátu.
Po druhej svetovej
vojne sa knižnica sťahovala z jedného miesta na druhé. Z budovy v parku
sa knižnica presťahovala na Vetrovú ulicu, na prízemie do domu, v ktorom
je dnes obchod s potravinami.
Ďalším miestom nasťahovania sa verejnej knižnice bola predná časť
grófskeho domu na poschodí, čiže v Thurzovom dome,
dnešnom Štátnom archíve. K
dispozícii mala len dve miestnosti, no ani tam sa dlho „neohriala“.
Presťahovali ju do dvora bývalého Katolíckeho kruhu
na jeho pavlač. Odtiaľ sa po krátkom čase presunula do prednej časti
divadla na prízemie, do takzvanej „Starej Tatry“.
Keď sa v roku 1984 začalo s generálnou opravou budovy divadla, knižnica
sa musela opäť vysťahovať, tentokrát do domu Marty Reissovej,
budovy z dolnej strany terajšieho Gastrodomu na Námestí Majstra Pavla. V
tejto dobe už prebiehala rekonštrukcia budovy na Námestí Majstra Pavla
č. 4 (terajší mestský úrad), kde podľa projektu prízemie a prvé
poschodie bolo vyhradené pre verejnú knižnicu.
Nastalo opäť sťahovanie. V budove sídlil aj mestský národný výbor,
knižnica však získala najvyhovujúcejšie priestory, v ktorých svoju
činnosť vykonávala do roku 1995. Mestský úrad prechádzajúcimi
kompetenciami zo štátu potreboval celú budovu, preto sa knižnica
presťahovala do terajších priestorov, na poschodie, do prednej časti
kina. Z uvedeného vyplýva, že knižnica sa od skončenia druhej svetovej
vojny sťahovala celkom osemkrát.
Aj keď priestory v budove kina mali byť len dočasným riešením, tento
stav trvá dodnes. Treba ale zdôrazniť, že umiestnenie knižnice je naozaj
nevyhovujúce a je veľmi potrebné knižnicu priestorovo rozšíriť.
Apelujeme preto na vedenie mesta,
poslancov MZ, aby sa zaoberali riešením umiestnenia tejto kultúrnej
inštitúcie a vytvorili jej tak podmienky, v ktorých by mohla
dôstojnejšie a kvalitnejšie vykonávať svoje poslanie.
Asi do roku 1966
činnosť knižnice riadilo a financovalo mesto, no od uvedeného roku
patrila už pod Okresnú knižnicu v Spišskej Novej Vsi,
keďže tá vo svojom archíve v uvedenom roku eviduje prvú štatistiku aj o
levočskej knižnici.
V roku 1966 bol na Slovensku zavedený „Strediskový systém
knižníc“. Systém sa podobal pyramíde, na
ktorej vrchole bola Slovenská národná knižnica, pod ňou smerom dolu boli
krajské, okresné, mestské a nakoniec obecné knižnice.
Ak sa pozrieme ešte do minulosti, zistíme, že po 2. svetovej vojne
prišlo v sústave knižníc k mnohým podstatným zmenám. Nebolo tomu ináč
ani v Levoči. Svoju činnosť knižnica obnovila v marci 1946 pod názvom
Okresná ľudová knižnica v Levoči.
Na jej čelo bol vymenovaný stály obecný knihovník. V máji 1961 revízna
komisia vykonala revíziu mestskej knižnice a vyradila z nej ideologicky
a politicky nevyhovujúcu literatúru z predchádzajúceho obdobia.
V roku 1969 sa konal
prvý aktív strediskových knižníc, z ktorého vyplynulo, že ku
strediskovej knižnici v Levoči bol pričlenený obvod viacerých obecných
knižníc. Do tohto obvodu patrilo 15 dedín. Levoča ich metodicky riadila,
dodávala knihy zakúpené knižnicou a aktivizovala ich činnosť. Takto
fungovala knižnica až do roku 1978, keď sa začalo so zlučovaním
kultúrnych zariadení a vznikali „mestské kultúrne strediská“ (MKS). V
Levoči do MKS patrili knižnica, osveta, divadlo, kino a nejaký čas aj
múzeum.
V októbri 1991 Mestský úrad v Levoči udelil tunajšej verejnej knižnici
právnu subjektivitu s platnosťou od 1.1.1992. O oddelenie administratívy
a ekonomických záležitostí sa starala pracovníčka MsÚ.
Právna subjektivita knižnice však netrvala dlho, pretože v roku 1993
došlo k zrušeniu MKS a vytvorený bol odbor kultúry, ktorého úlohou bolo
starať sa o osvetu a knižnicu. Vedúcim oddelenia sa stal Ladislav
Péchy.
Po dvoch rokoch prišlo k zrušeniu odboru kultúry pri MsÚ a vytvorené
bolo „Kultúrnoinformačné centrum v Levoči“
(KIC). Do jeho správy okrem knižnice a kina pribudlo i divadlo
(rekonštrukcia ktorého už bola ukončená) a informačná kancelária.
Je dôležité ešte doplniť, že v roku 1992 sa Spišská Nová Ves a Levoča
dohodli, že ukončia éru existujúcich strediskových knižníc, ktoré
pomáhali obecným knižniciam. Týmto rozhodnutím sa levočská knižnica
prestala starať o obecné knižnice, a preto bola zrušená funkcia metodika
pre túto činnosť. Predposledná zmena nastala v roku 2003, keď prišlo k
zlúčeniu knižnice, kina a divadla so Správou účelových zariadení
(SÚZ), ktorej predmetom činnosti bola
správa kultúrnych a športových zariadení v meste. V SÚZ boli vytvorené
dve oddelenia: oddelenie kultúry ( kino, knižnica, divadlo, informačná
kancelária) a úsek športovísk. Pre knižnicu to znamenalo zníženie počtu
pracovníčok z piatich na tri.
Poslednou zmenou bolo zriadenie „Mestského kultúrneho strediska“
(MsKS) 1.1.2008, čo pre knižnicu znamenalo personálne posilnenie o jednu
pracovníčku a využívanie pracovníkov na aktivačných službách.
Zamestnanci knižnice
Podľa mestskej kroniky bol do roku 1949
mestským knihovníkom učiteľ Pavol Martinko,
po ňom prebral funkciu ďalší učiteľ Ján Zeman.
Uznesením Rady MNV v Levoči zo dňa 7.1.1947 boli pre činnosť mestskej
verejnej knižnice pridelené ako výpomocné sily Alžbeta
Čižmáriková, Magda Kacvinská a Jolana Malinská.
Podľa pamätníkov sa v roku 1952 stala prvou profesionálnou knihovníčkou
Anna Uhrinovská.
Pamätníci tiež spomínajú, že v roku 1961 pracovali v knižnici a čitárni
Anton Rácz, Anna Uhrinovská a Anna Venglarčíková.
Od 1. 1. 1953 do mája 1966 sa vo vedení knižnice striedali Anton
Rácz a Anna Uhrinovská.
Zamestnaná tam bola i Gizela Fedáková.
S narastaním knižničného fondu a plnením rôznych iných úloh pribudla k
pracovníkom Jana Michaličová.
V osemdesiatych rokoch k stálym pracovníkom knižnice patrili:
Anton Rácz ako riaditeľ, Jana
Michaličová, Anna Uhrinovská, Anna Tabáková, Anna Venglarčíková, Nadežda
Kerecmanová. V detskom oddelení pracovala
Tatiana Szabová, v oddelení pre
dospelých Ivana Župníková, ktorú
neskôr nahradila Eva Kopkášová. V
politickom oddelení pracovala Gabriela Hudáková
a metodiku pre obce riadila Anna Tabáková
a Marta Pacigová.
1.4.1989 sa stala vedúcou knižnice Nadežda Kerecmanová.
V rokoch 1991-1996 sa vyprofilovalo osadenstvo knižnice; niektorí
pracovníci po zrušení MKS odišli, iní prišli. Pribudli Andrea
Žihalová, neskôr Marcela Rušinová,
Katarína Rothová a Ľubomíra
Smolejová.
V súčasnosti pracuje v knižnici Nadežda Kerecmanová, Andrea
Žihalová, Marcela Rušinová a Anna
Labudová.
Srdečné poďakovanie všetkým tým, ktorí sa významnou mierou zaslúžili o
rozvoj a udržanie inštitúcie, ktorá nám slúži už 100 rokov.
Mgr. Ingrid Kamenická, riaditeľka MsKS